18. Prečo sa pred Márnotratným synom nepostíme?

 

V detských časopisoch (ale nielen v nich) často nájdeme úlohu typu: "Nájdi 10 rozdielov medzi týmito obrázkami." Skúste sa pozrieť na tieto dva obrázky (screenshoty) aplikácie Časoslov. Aký jeden dôležitý rozdiel medzi nimi dokážete nájsť (nejedná sa o mená, dátum ani "úroveň" pamiatky svätých).

Podarilo sa?

Nebudem vás ďalej naťahovať. Jedná sa o zdržanlivosť od mäsa. Kým v piatok 22. januára, teda pred týždňom, bola predpísaná klasická piatková pôstna disciplína, na posledný piatok v mesiaci január pripadá tzv. voľnica, teda niet žiadneho pôstu a obmedzenia (pozor, nebojme sa obmedzovať svoj apetít aj naďalej zdravým rozumom).

V typikone sa dočítame:

"Počas tohto týždňa držia heretici pôst, nazývaný arcivuriov. My mnísi počas všetkých jeho dní, teda aj v stredu a piatok, jedem syr i vajíčka, a to o 9. (15.) hodine. Svetskí ľudia jedia mäso, aby tak popreli učenie tejto herézy."

Čo je arcivuriov pôst, odkiaľ pochádza a prečo nám typikon "prikazuje" jesť mäso, aby sme tento pôst popreli? 

Zjednodušene povedané, ide o historický spor medzi dvoma kultúrami a cirkvami: byzantskou a arménskou. Druhá menovaná praktizuje päťdňový pôst (buď na pamiatku pôstu, ktorý sa konal po vyslobodení svätého Gregora, osvietiteľa Arménska, z hrobu, alebo ako pripomenutie pôstu Ninivčanov alebo pôst vyhlásený cisárom Heraklom, keď takmer doviedol Byzanciu k zániku). A keďže byzantská cirkev sa chcela od svojho rivala odlíšiť, ustanovila na tieto dni nepostenie sa (dnešným slovom voľnicu). Toľko krátkej histórie.

Dnešné zjednodušené interpretácie hovoria, že počas tohto týždňa sa nepostíme jednoducho preto, aby sa zvýraznil charakter prichádzajúceho, mäsopôstneho týždňa, kedy by sa už mäso požívať nemalo. Domnievam sa, že toto vysvetlenie je pre súčasného človeka jednoduchšie na pochopenie a prijatie, ako skúmanie starobylých sporov medzi arménmi a grékmi, ktoré sa pretavili aj do jeruzalemského typikona a tak sa dostali až k nám.

Čo je pre nás dôležité? Zamerať sa na podstatu pôstu. Ježiš Petrovi hovorí, aby zatiahol na hlbinu a presne toto nariadenie je adresované aj nám. Mohli by sme ho zhrnúť múdrym veršíkom: "Posti sa duchom a nie bruchom," kto totiž pôst vidí len vo vonkajších prejavoch, nemôže sa obohatiť, avšak kto začína duchom a svoj pôst prejaví aj bruchom, je na ceste, kde môže stretnúť Vysloboditeľa zo svojich neprávostí.

17. Čo sa skrýva za názvom "polyjelejný"?

Trvalo jej to síce niekoľko mesiacov, ale prišla. Objavila sa ako blesk z jasného neba a teraz jej treba venovať pozornosť. Otázka. A nie hocijaká, ale liturgického rázu. A tu je:

Čo znamená polyjelejný sviatok bez bdenia?

Skvelá otázka, naozaj. Trefná a namieste, jednoduchá a pritom komplikovaná.

V poriadku, skúsme začať tam, kde ešte nebol nikto z nás - v nebi. Skúste si predstaviť, že sa tam raz dostanete. Aké to bude? Neopísateľné a nepochopiteľné. Písmo hovorí, že ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú (porov. 1 Kor 2,9). Bude tam Boh, pravdaže, veď o ňom celé nebo je. A čo ďalej? Budú tam ľudia, ktorí žili a zomreli v jednote s ním, ktorí sa očistili od hriechu, a tak sa mu celkom pripodobnili. Otázkou je: budú všetci rovnakí? Určite nie, veď Boh nás nestvoril ako duplikáty, a preto si aj pri vzkriesení zachováme svoju jedinečnosť. Ďalšou, už trochu komplikovanejšou otázkou je to, či budú všetci v nebi prežívať rovnakú blaženosť. A odpoveď je jednoduchá: nie. Prečo? Je Boh neférový? Má svojich obľúbencov? Odpoveď však nie je v Bohu, ale v človeku.

Pokúsme sa vysvetliť si to na prirovnaní. Každý človek, ktorý vstúpi do neba, je ako prázdna nádoba, ktorá sa naplní Bohom, radosťou z jeho prítomnosti a večnou nebeskou blaženosťou. Každý bez výnimky bude naplnený až po okraj. Žiadne poloprázdne či poloplné poháre, všetci budú úplne šťastní. Lenže niekto vojde do neba ako litrová sklenená fľaša, iný ako poldecák a niekto ako obrovská cisterna. Boh ich všetkých naplní až po okraj. U niekoho to bude znamenať 0,04 l objemu, u iného 2 litre a u niekoho 100 hektolitrov. Bude niekto prázdny? Nie, nikto. Každý bude požívať takú mieru blaženosti, nakoľko sa počas života pripravil a disponoval.

A v niečom takomto vidím zmysel toho, čoho sa týka dnešná otázka: Čo znamená, že je svätý polyjelejný, ale nemá bdenie? Ide o kategóriu, ktorá patrí do liturgického kalendára a ktorá vyjadruje, že daný svätec požíva naozaj veľkú úctu Cirkvi, Kristovej nevesty. Ona ako Kristova najbližšia vníma, že tento človek sa počas života s Ježišom Kristom zblížil natoľko, že v nebi z neho musí byť ozajstný vodný rezervoár. A tiež tým chce poukázať, že jeho život môže byť posilou a povzbudením pre náš život.

Čo ale znamená samotné slovo "polyjelej"? Je gréckeho pôvodu a znamená "mnoho milostí/zmilovania" a ide o označenie skupiny žalmov (sú to žalmy 135(134) a 136(135)), ktoré sa spievajú veľmi slávnostným spôsobom počas rannej modlitby Cirkvi, utierne, a to práve na sviatky svätých, ktorí sú "polyjelejní" (no nielen vtedy). To, že svätý nemá bdenie znamená, že k veľkej večierni sa nepripája utiereň a počas večierne neprebieha lítia (posvätenie chleba, pšenice, vína a oleja, inými slovami - myrovanie nebude).

Na záver tohto vysvetlenia pridám aj ja otázku, ktorá mi pri jeho písaní napadla:

Akou "nebeskou nádobou" by som sa stal, keby som dnes odišiel z tohto sveta? Akou nádobou, nosiacou Krista, chcem byť?