Keď si do rúk vezmeme slovenský liturgikon s textom Liturgie svätého Bazila Veľkého, v jeho druhej časti objavíme liturgický text pôstnej VPDčky (ľudový, rozšírený názov). A tá je tu titulovaná ako "Božská služba". Odtiaľ pochádza aj spomínaná zásadovosť otca Vojtecha. Zástancovia tohto pomenovania sa navyše oháňajú nespochybniteľným faktom - na božskej službe vopred posvätených darov predsa nedochádza k premeneniu darov, ide o rozdávanie Eucharistie premenenej pri predošlom (nedeľnom alebo sviatočnom) liturgickom slávení. To je stanovisko jednej strany barikády. Čo spočíva na jej opačnej strane?
Jej vyznávači hovoria o tom, že liturgické texty východných cirkví bez problémov uvádzajú titul Liturgia vopred posvätených darov a nikomu to nereže uši ani oči. Ak by však niekto nesúhlasil s použitím nekatolíckych informačných zdrojov (áno, nájdu sa aj takí), stačí otvoriť Kódex kánonov východných cirkví, nalistovať kánon č. 715, ktorý hovorí toto:
"§2. Je tiež dovolené, ak je taký legitímny zvyk, prijať milodary pre Liturgiu vopred posvätených darov (lat. pro Liturgia Praesanctificatorum) a za pripomienky v Božskej liturgii."
Kódex teda používa pomenovanie liturgia, čo môže byť ďalším významným prostriedkom pri rozhodovaní sa pre to správne pomenovanie.
Kde je teda pravda? Má ju tábor A alebo B?
Odpoveď je prostá, ako už bolo spomenuté v úvode a zrejme môže u niektorých čitateľov vyvolať aj isté prekvapenie. Pravdu má jedna aj druhá strana barikády. Prečo? Riešenie záhady je ukryté v jazyku. Ak máte radi film Moja tučná grécka svadba, kde jedna z postáv, Grék žijúci v USA, dokázal všetko odvodiť z gréckeho jazyka, môžete si prísť na svoje. Pozrime sa na text modlitby malého vchodu, ktorú sa kňaz modlí potichu, zatiaľčo ľud spieva 3. antifónu. V cirkevnoslovančine tam nájdeme tieto slová: "...vo služénije tvojeja slávy...", ktoré sú prekladom gréckych slov: "is liturgían tis sis dóxis".
Akým slovom je preložené gŕecke slovo liturgían? Áno, termínom služénije. Teda liturgia by mohla byť službou? Veru, aj je. A často je tak označovaná aj v jazyku veriaceho národa. Množstvo ľudí nepovie: "Idem na liturgiu," ale: "Idem na službu."
Pôstna bohoslužba zložená z večierne a prijímania Eucharistie teda môže byť oprávnene nazývaná božskou službou a aj liturgiou. Samozrejme, žiaden elementárne informovaný človek v nej nebude hľadať eucharistický kánon ani s ním spojené veci. Pravda je teda skrytá pod povrchom a opäť sa ukazuje, že viac spája ako rozdeľuje.
