utorok 22. decembra 2020

16. Sú veľké a kráľovské - hodinky

 Sú veľké a kráľovské - hodinky 
(výňatok z článku)

Vydané v zborníku “Альфа и Омега”, № 60, 2011
Autor: Protojerej Ilia Šapiro, Zborník „Alfa a Omega“

Veľkú dôstojnosť troch najväčších sviatkov bohoslužobného roka zvýrazňujú služby Veľkých (inak nazývaných Kráľovských) hodiniek. Konajú sa, ako je známe, na Veľký Piatok Pánových strastí, pred Kristovým Narodením a v predvečer Svätého Bohozjavenia. Sú to kajúce dni, dni božského poníženia sa (kenosis), sprevádzaného prísnym pôstom, zamerané nielen na kajúce prežívanie posvätných udalostí, ale aj k aktívnemu pripojeniu sa veriacich k Pánovi – najskôr skrze bohoslužby a potom reálne, v dejúcom sa stretnutí neba a zeme, večnosti a časnosti.

Spojenie tohto druhu je založené na princípe samotného duchovného sviatku, ale aj na eucharistickom ponímaní. Veď čo iné ako práve účasť na Tajomstve tajomstiev nám v plnosti zjaví zmysel sviatku? Taktiež môžeme hovoriť o osobitnej atmosfére veľkých dní, keď to, čo je bežné, bledne, to, čo je časné, sa takmer stráca a prenecháva miesto večnému, tomu, čo sa udialo jediný raz. Po takýchto bohoslužbách túžime po celý rok, preto sa usilujeme na ne pripravovať, aby sme sluchom vďaka náležitej pokore znova začuli to, čo sme už kedysi predtým počuli a ak dá Pán, tak aj to, čo sme prv nepočuli. Je to nepríjemný pohľad, ale odkrývanie tejto plnosti veľkých myšlienok zahrnutej v bohoslužbe je pre modliacich sa buď veľmi biedne alebo (čo je ešte horšie) sa od neho úplne upúšťa.

Ak sa na všetky tri bohoslužby Kráľovských hodiniek pozrieme naraz, môžeme si všimnúť presne stanovenú hierarchiu sviatkov, ktoré nasledujú po dňoch konania týchto služieb. Táto hierarchia vyzerá takto: Pascha – Narodenie – Krst. Pozemské utrpenie dní, ktoré im predchádzajú, sa mení na nebeskú radosť sviatočných dní. Čím plnšia je radosť sviatku, tým hlbšie je utrpenie toho veľkého dňa, kedy slávime Cárske časy. V centre pozemskej bolesti na Veľký Piatok je sám Pán. V predvečer Narodenia nám bohoslužba prináša svedectvo o Rodiacej Panne, pre ktorú „nebolo miesta za príbytok“...

V predvečer Božieho zjavenia sa Jánovi Predchodcovi pri rieke Jordán odkrýva veľká priepasť ľudského hriechu, ktorá – ako hovorí hymnograf – volá na priepasť Trojičného čelovíkoľúbija[1]... Takto je utvorený malý pomyselný déesis Kráľovských hodiniek: v centre je Pán Ježiš a vedľa neho stojí Božia Matka a Krstiteľ Ján...

Štruktúra bohoslužieb hodiniek je všeobecne známa (určite?). Veľké hodinky prinášajú do zaužívaného postupu niekoľko dôležitých doplnení, ktoré v podstate menia hlavný dôraz modlitby prvej, tretej, šiestej a deviatej hodinky. Spomínané doplnenia tvoria: 1. Stichiry, 2. Po nich je to prokimen, 3. Parémia, 4. Čítanie z apoštola, 5. Čítanie Evanjelia. Celý tento blok sa spieva a prednáša po bohorodičníku. Je tu však aj ďalšia dôležitá zmena, ktorá prináša danej bohoslužbe osobitnú príchuť. Tou je v prvom rade špeciálny výber žalmov (iba niektoré – na každej hodinke jeden – zostávajú na svojich miestach). Pozornosť na seba priťahuje tiež zvon a kadidlo, ktoré pridávajú službe slávnostný charakter. Všimnúť si môžeme aj to, že na Veľký Piatok sa tropáre na hodinkách menia a na Predvečer Narodenia a Bohozjavenia to tak nie je (čo sa týka kondákov, tie sa nemenia v žiadnom z troch prípadov).

Zdá sa nám však, že hlavnou črtou je tu veľký dôraz na texty Svätého písma (nevynímajúc žalmy, ktoré nám pri modlitbe bežných hodiniek dávajú určitý nástroj na modlitbu, avšak pri modlitbe Veľkých hodiniek nám s úžasnou silou, a to nielen obrazne, ale aj reálne, v bohoslužobnom „dnes“ odhaľujú to, čo si pripomíname, ako reálne).



[1] lásky k človeku

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára

27. Požehnanie nového medu (1. august)

Modlitba na požehnanie nového medu v prvý deň mesiaca august Pane Ježišu Kriste, nepochopiteľný v milosrdenstve a bohatý na nevýslovné zľuto...