Preskočiť na hlavný obsah

15_Šokujúce odhalenie: Kto je otec Kyriak?


Prepodobný Kyriak sa narodil v Korinte v rodine presbytera katedrálneho chrámu Jána a jeho manželky Eudoxie. Keď korintský biskup Peter, jeho príbuzný, videl, že z Kyriaka rastie tichý a rozvážny mládenec, ustanovil ho za chrámového čteca. Vytrvalé čítanie Svätého písma prebudilo v jeho duši lásku k Pánovi a túžbu po čistom a bohumilom živote. Raz, keď ešte nemal ani osemnásť rokov, ho počas bohoslužby hlboko zasiahli slová Evanjelia: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma.“ (Mt 16,24) Preto ani nezašiel domov, ale tajne odišiel do prístavu, kde nasadol na loď a odplavil sa do Jeruzalema. Po návšteve svätých miest Kyriak strávil niekoľko mesiacov v monastieri neďaleko Siona, kde bol poslušníkom igumena abbu Eustorgia a s jeho požehnaním sa odobral do púštnej lavry prepodobného Eutymia Veľkého (jeho pamiatku slávime 20. januára). Prepodobný Eutymios, ktorý v mládencovi uvidel veľké Božie dary, postrihol ho do mníšskeho obrazu a zveril starostlivosti prepodobného Gerasima (pamiatka 4. marca), ktorý mníšskym spôsobom zápasil pri Jordáne, v príbytku svätého Teoktista. Svätý Gerasim, ktorý uvidel mladý vek Kyriaka, ukázal mu ako žiť v trpezlivom spolunažívaní s bratmi.

Mladý mních horlivo spĺňal monastierske poslušníctva, vrúcne sa modlil, málo spal, jedlo prijímal len raz denne a aj to len chlieb a vodu. Počas Veľkého pôstu sa svätý Gerasim obvykle vzďaľoval do púšte Ruva a do kláštora sa vracal na Kvetnú nedeľu. So sebou začal brávať aj Kyriaka. Tam, v úplnej samote, začali títo duchovní bojovníci ešte znásobovať svoje námahy. Prepodobný Gerasim podával každý týždeň svojmu učeníkovi sväté Tajomstvá.

Po smrti prepodobného Gerasima sa 27-ročný mních Kyriak vrátil do lavry prepodobného Eutymia, ale ani on už nebol medzi živými. Prepodobný Kyriak si vyprosil osamotenú kéliu a tam zápasil v mlčanlivosti, rozprávajúc sa iba s mníchom Tomášom. Onedlho bol však Tomáš poslaný do Alexandrie, kde bol vysvätený za biskupa a svätý Kyriak strávil celých desať rokov v mlčanlivosti. Vo veku tridsať sedem rokov bol vysvätený za diakona.

Keď medzi príbytkom prepodobného Eutymia a prepodobného Teoktista došlo k rozdeleniu, svätý Kyriak odišiel do Sukijského monastiera prepodobného Charitóna (pamiatka 28. septembra). V tomto monastieri prichádzajúcich mníchov prijímali akoby boli úplnými nováčikmi a takto bol prijatý aj svätý Kyriak, ktorý sa pokorne namáhal na spoločných monastierskych poslušníctvach. Po niekoľkých rokoch bol Kyriak vysvätený za kňaza a bol určený za kanonarcha (osoba zodpovedná za spev v chráme) a túto úlohu plnil osemnásť rokov. V monastieri svätého Charitóna žil prepodobný Kyriak tridsať rokov. Prísny pôst a úplná krotkosť zaradili prepodobného Kyriaka k tým najprísnejším askétom lavry. Každú noc čítal vo svojej kélii žaltár, pričom čítanie prerušoval iba na to, aby šiel do chrámu na polnočnicu, preto tento askéta spal len veľmi málo. Keď mal prepodobný sedemdesiat rokov, vzdialil sa do púšte Natufa, pričom so sebou zobral len svojho učeníka Jána. Títo pustovníci sa živili iba horkými bylinami, ktoré sa po modlitbe svätého Kyriaka stávali vhodnými na jedenie.

Po piatich rokoch v púšti sa o nich dozvedel jeden z jej obyvateľov a priviedol k nim svojho posadnutého syna a svätý Kyriak ho uzdravil. Od tých čias k nemu začalo prichádzať mnoho ľudí so svojimi trápeniami, no on túžil po úplnej samote, preto sa vzdialil do púšte Ruva, kde strávil ešte päť rokov. No aj na túto púšť k nemu prichádzali chorí a posadnutí a prepodobný ich uzdravoval znamením kríža a modlitbou. V osemdesiatom roku života sa prepodobný Kyriak vzdialil do skrytej púšte Susakim, kde sa stretávali korytá dvoch vyschnutých riek. Podľa tradície sa o tejto púšti vyjadril aj svätý prorok Dávid: „Ty si dal vyschnúť riekam nevysychajúcim.“ (Ž 73,15) Po siedmich rokoch k nemu prišli bratia zo Sukijského monastiera, aby ho prosili o duchovnú pomoc v čase hladu a chorôb, ktoré nastali z Božieho dopustenia. Uprosili svätého Kyriaka, aby sa vrátil do monastiera a prepodobný sa usídlil v jaskyni, kde kedysi duchovne zápasil prepodobný Charitón.

Prepodobný Kyriak preukázal Cirkvi veľkú pomoc v boji so šíriacou sa herézou origenizmu. Skrze modlitbu a slovo navracal oklamaný ľud na cestu pravdy, posilňujúc ich v správne slávenej viere. Zostavovateľ životopisu prepodobného Kyriaka, mních lavry prepodobného Eutymia Cyril, bol svedkom toho, ako prepodobný predpovedal blízku smrť pôvodcov herézy Nona a Leontia, čo sa onedlho aj udialo a heréza sa prestala šíriť.

Sama Presvätá Bohorodička pozývala prepodobného Kyriaka, aby bdel nad čistotou správne sláveného učenia: zjavila sa mu vo sne spolu so svätým Jánom Predchodcom a Jánom Teológom. Odmietla však vojsť do kélie prepodobného, pretože sa v nej nachádzala kniha so slovami heretika Nestória. „V tvojej kélii je môj nepriateľ,“ povedala (pamiatka zjavenia Presvätej Bohorodičky prepodobnému Kyriakovi pripadá na 8. jún).

V deväťdesiatom deviatom roku života sa prepodobný Kyriak opäť vzdialil do púšte Susakim a tam žil so svojím učeníkom Jánom. V púšti slúžil prepodobnému Kyriakovi velikánsky lev, ktorý ho chránil pred zbojníkmi, ale neobťažoval bratov, ktorí prichádzali a tiež jedol z rúk prepodobného.

Raz sa stalo, že v letnej horúčave vyschla všetka voda v jame, kde ju počas zimy pustovníci zbierali a iný zdroj vody nemali. Prepodobný Kyriak sa pomodlil a hneď v púšti začalo výdatne pršať, vďaka čomu sa jama naplnila vodou.

Dva roky pred smrťou sa prepodobný Kyriak vrátil do monastiera a znovu sa usídlil v jaskyni prepodobného Charitóna. Do konca života si tento spravodlivý starec zachoval svoju čulosť, spieval horlivo a postojačky, nikdy nebol bez aktivity: buď sa modlil, alebo pracoval. Pred smrťou si prepodobný Kyriak zavolal bratov, požehnal ich a s modlitbou a potichu odišiel k Pánovi potom, ako prežil 109 rokov.

Jeho pamiatku slávime práve dnes, 29. septembra.

Zo stránky azbuka.ru preložil otec Kyriak Nepustovník.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

02_Prečo na mňa mieria kadidlom?

Ako človek spozná dobré vysvetlenie? Nemá "trhliny" a uspokojuje srdce. Je mnoho otázok, na ktoré existuje nepreberné množstvo odpovedí. A v dnešnej dobe to platí viacnásobne. Ako teda zodpovedať na otázku, prečo kňaz alebo diakon okiadza veriacich?

Snáď nebudem ďaleko od pravdy, keď sa pustím touto cestou. Ktovie, možno je tých vysvetlení milión, no mňa priťahuje a uspokojuje toto jedno.

Aby sme sa dopracovali k odpovedi, potrebujeme urobiť jednu odbočku. Musíme obletieť to, na čo sa chceme pozrieť a vidieť najskôr to, čo je pred tým.

Diakon či kňaz (podľa dostupnosti, pravdaže) nikdy neokiadza IBA samotný modliaci sa ľud. Vždy začína niečím iným. A čo je to iné?

Nuž začne napríklad svätou trapézou, čiže prestolom. Pookiadza horné miesto, ikony vo svätyni, potom sa presunie von zo svätyne, pookiadza ikonostas a chrám a AŽ POTOM okiadza Boží ľud, počnúc spevákmi.

Pre mňa je veľmi dôležité všimnúť si práve túto postupnosť. Okiadzajúci okiadza najskôr ikony, až potom ľudí. Lenže…

13_Prečo sa postiť 29. augusta?

"Sú však ľudia, ktorí tvrdia, že v tento deň je treba pridať na kvalite pokrmu a nie postiť sa. O tom ale nie je možné nájsť nijakú zmienku v typikonoch. Veď v tento deň náleží byť úplne zdržanlivý skrze pôst kvôli prorokovi, ktorý trpel pre pravdu a v podsvetí ohlasoval Pána. Dovolený je len rastlinný olej a ďalej rôzne plody ovocia a na slávu Božiu aj jeden pohár vína, kvôli námahe spojenej s bdením.  V tento deň nám prináleží prežívať skľúčenosť utrpenia a nie vyhovieť svojmu bruchu, a to pre zdržanlivý život svätého a kvôli krutej vražde a preliatiu jeho krvi Herodom. Veď Predchodcova hlava bola odseknutá na hostine pri tanci smilnej tanečnice, pri uspokojovaní brucha a po zabití rôznych živočíchov a preliatí ich krvi. Nám teda nepatrí jesť nič zo živočíchov, z ktorých prúdi krv a to ani rýb [veď aj ony majú krv a hoci žijú vo vode, patria medzi živé stvorenia (živočíchy)], aby sme sa nestali spoločníkmi Herodovho lahodenia vlastnému bruchu.   Ako si chceme uctiť ctihodné Sťat…

11_Dnes to trvalo nejako dlho, nie?

V akej situácii vychádzajú slová dnešného nadpisu najčastejšie z našich úst? Skúsme sa pozrieť na modelové príklady a rozhodnúť:A. Zamilovaný pár sa po (nekonečnom) týždni strávenom v odlúčení konečne stretne. Najskôr sa poprechádzajú uličkami mesta, kúpia si v stánku zmrzlinu, ktorú si striedavo vymieňajú, potom na dve hodiny zapadnú v malej kaviarničke, kde čašníčku privádzajú k úžasu, ako sa dá taká malá káva piť taký dlhý čas a nakoniec sa pomalou chôdzou presunú na autobusovú stanicu, kde si po (nekonečnom) lúčení poslednýkrát pre tento deň zamávajú. Môžu znieť posledné slová, ktoré počujú z úst toho druhého, takto: "Dnes to trvalo nejako dlho, nie?" B. Hrdí rodičia zasadnú v druhom rade hľadiska na nepohodlné stoličky pamätajúce si sedacie svaly ich rodičov a čakajú, kým to začne. Ich takmer štvorročný syn dnes prvýkrát vystupuje, a preto sa rozhodli zavesiť popoludňajšiu časť svojej práce na krk kolegom a prirútili sa do miestneho kultúrneho domu. Ratolesť oblečená v ko…