Stará ruská tradícia totiž zakazovala do sviatku Premenenia jesť z nových jabĺk. Až po tomto sviatku a akomsi slávnostnom zahájení jablkovej sezóny prostredníctvom danej modlitby bolo prípustné, aby sa konzumovali nové jablká. Táto obyčaj už, pravdaže, stratila väčšiu časť svojho opodstatnenia alebo aktuálnosti, keďže obchodné reťazce ponúkajú "čerstvé" jablká už takmer 365 dní v roku. Dnes môže mať toto požehnanie iný rozmer: zamyslieť sa nad spojitosťou sviatku Premenenia a ovocím.
Ľudová múdrosť spozorovala, že na sviatok Premenenia Pána, ktorý u nás pripadá na 6. august, dochádza aj k premeneniu s malým P. Začína sa meniť počasie. Horúce letné dni, ktoré sprevádzali júl, sa začínajú vytrácať, dlhé teplé večery sú zriedkavejšie a všetko smeruje k tomu, že leto sa zmení na jeseň a prázdniny na školu. V tomto období však zažívajú najväčší rozmach pestované plodiny. Postupne dozrievajú rastliny, ktoré sa v predošlom čase zdali byť len akousi zelenou kulisou záhrady či poľa. Aj tu dochádza k premene. Menia sa kvety na plody, korienky na korene, lístky na jedlé listy a na každom metri záhrady sa stretnete s niečím užitočným pre bežnú gastronómiu.
Príroda je skvelým obrazom duchovného života. Načo sú duchovné kvety, ktorými sú pestré modlitby, ak sa nezmenia na plody lásky a dobra? Aký je význam toho, že zapúšťame korienky v podobe skúšania nových spôsobov pestovania duchovného života, ak sme nezapustili jeden poriadny koreň stálosti?
Ježiš Kristus, Boží Syn, urobil všetko "nás rádi čelovík i nášeho rádi spasénija" - pre nás ľudí a pre našu spásu. Teda aj jeho Premenenie je dielom určeným nielen pre obdiv, ale hlavne kvôli tomu, aby boli premieňané naše životy. Aby boli plodné na dobro a skutočne ovocné kresťanstvo.
Link na modlitby: https://bit.ly/hrozno_a_ovocie
