Sú veľké a kráľovské - hodinky
(výňatok z článku)
Vydané v zborníku “Альфа и Омега”, № 60, 2011
Veľkú dôstojnosť troch najväčších sviatkov bohoslužobného roka zvýrazňujú
služby Veľkých (inak nazývaných Kráľovských) hodiniek. Konajú sa, ako je známe,
na Veľký Piatok Pánových strastí, pred Kristovým Narodením a v predvečer
Svätého Bohozjavenia. Sú to kajúce dni, dni božského poníženia sa (kenosis),
sprevádzaného prísnym pôstom, zamerané nielen na kajúce prežívanie posvätných
udalostí, ale aj k aktívnemu pripojeniu sa veriacich k Pánovi –
najskôr skrze bohoslužby a potom reálne, v dejúcom sa stretnutí neba
a zeme, večnosti a časnosti.
Spojenie tohto druhu je založené na princípe samotného duchovného
sviatku, ale aj na eucharistickom ponímaní. Veď čo iné ako práve účasť na
Tajomstve tajomstiev nám v plnosti zjaví zmysel sviatku? Taktiež môžeme
hovoriť o osobitnej atmosfére veľkých dní, keď to, čo je bežné, bledne, to,
čo je časné, sa takmer stráca a prenecháva miesto večnému, tomu, čo sa
udialo jediný raz. Po takýchto bohoslužbách túžime po celý rok, preto sa
usilujeme na ne pripravovať, aby sme sluchom vďaka náležitej pokore znova
začuli to, čo sme už kedysi predtým počuli a ak dá Pán, tak aj to, čo sme prv
nepočuli. Je to nepríjemný pohľad, ale odkrývanie tejto plnosti veľkých myšlienok
zahrnutej v bohoslužbe je pre modliacich sa buď veľmi biedne alebo (čo je ešte
horšie) sa od neho úplne upúšťa.
Ak sa na všetky tri bohoslužby Kráľovských hodiniek pozrieme naraz, môžeme si všimnúť presne stanovenú hierarchiu sviatkov, ktoré nasledujú po dňoch konania týchto služieb. Táto hierarchia vyzerá takto: Pascha – Narodenie – Krst. Pozemské utrpenie dní, ktoré im predchádzajú, sa mení na nebeskú radosť sviatočných dní. Čím plnšia je radosť sviatku, tým hlbšie je utrpenie toho veľkého dňa, kedy slávime Cárske časy. V centre pozemskej bolesti na Veľký Piatok je sám Pán. V predvečer Narodenia nám bohoslužba prináša svedectvo o Rodiacej Panne, pre ktorú „nebolo miesta za príbytok“...
V predvečer Božieho zjavenia sa Jánovi Predchodcovi pri rieke Jordán odkrýva veľká priepasť ľudského hriechu, ktorá – ako hovorí hymnograf – volá na priepasť Trojičného čelovíkoľúbija[1]... Takto je utvorený malý pomyselný déesis Kráľovských hodiniek: v centre je Pán Ježiš a vedľa neho stojí Božia Matka a Krstiteľ Ján...
Štruktúra bohoslužieb hodiniek je všeobecne známa (určite?). Veľké
hodinky prinášajú do zaužívaného postupu niekoľko dôležitých doplnení, ktoré v podstate
menia hlavný dôraz modlitby prvej, tretej, šiestej a deviatej hodinky.
Spomínané doplnenia tvoria: 1. Stichiry, 2. Po nich je to prokimen, 3. Parémia,
4. Čítanie z apoštola, 5. Čítanie Evanjelia. Celý tento blok sa spieva a prednáša
po bohorodičníku. Je tu však aj ďalšia dôležitá zmena, ktorá prináša danej bohoslužbe
osobitnú príchuť. Tou je v prvom rade špeciálny výber žalmov (iba niektoré
– na každej hodinke jeden – zostávajú na svojich miestach). Pozornosť na seba
priťahuje tiež zvon a kadidlo, ktoré pridávajú službe slávnostný
charakter. Všimnúť si môžeme aj to, že na Veľký Piatok sa tropáre na hodinkách
menia a na Predvečer Narodenia a Bohozjavenia to tak nie je (čo sa týka
kondákov, tie sa nemenia v žiadnom z troch prípadov).
Zdá sa nám však, že hlavnou črtou je tu veľký dôraz na texty
Svätého písma (nevynímajúc žalmy, ktoré nám pri modlitbe bežných hodiniek
dávajú určitý nástroj na modlitbu, avšak pri modlitbe Veľkých hodiniek nám s úžasnou
silou, a to nielen obrazne, ale aj reálne, v bohoslužobnom „dnes“ odhaľujú
to, čo si pripomíname, ako reálne).
