26. Poučenie na Mäsopôstnu nedeľu

Poučenie na Mäsopôstnu nedeľu

(skrátená verzia z diela nášho prepodobného a bohonosného otca Teodora, igumena Studitského monastiera)

Bratia a otcovia! 

Podľa zvyčajného poriadku sú teraz svetskí ľudia povinní opustiť požívanie mäsa. No ktokoľvek môže zbadať, ako veľmi sú oddaní starostiam o jeho jedenie, o pitie vína, o rozličné hry a mrzké divadlá, o ktorých sa ani nepatrí hovoriť – ako o tom hovorí apoštol (Ef 5:12).

Ľudia by však mali s veľkou zbožnosťou a dôstojnosťou tráviť aj tento deň, oslavujúc Boha a ďakujúc mu za dary, ktoré im zoslal, pripravujúc sa na príchod (stretnutie) Svätej Štyridsiatnice. No namiesto toho, podľa diablovej náuky, robia úplný opak a konajú celkom neprístojné veci. A podrobujú sa tomu preto, lebo nepočúvajú (nevnímajú) Božie Slovo a učenie Cirkvi.

Hovoríme o tom, aby sme nedovoľovali svojej mysli prebývať so svetskými žiadosťami, po ktorých nemá nikto túžiť. Je potrebné odvracať sa od nich s odporom, hubiť ich, smútiť a plakať nad tými, ktorí sa im oddali.

Vnímavo a s bázňou pohliadnime a vyjasnime si zmysel božského a svätého Evanjelia, ktoré sa dnes číta. Z neho prebral svoj obsah aj kánon Triódy (ktorý sa teraz spieva). Predstavme si veľký, strašný a preslávny deň druhého príchodu nášho Pána Ježiša Krista, kedy on zasadne s veľkou slávou na svojom strašnom Prestole. Aký strach a bázeň vtedy nastane u všetkých ľudí, keď sa budú chvieť nebeské mocnosti, ako hovorí Evanjelium (Lk 21:26)! Vtedy nebudú preverené len naše skutky, ale aj slová, samotné myšlienky i úmysly našich sŕdc. Veľký Sudca postaví spravodlivých napravo od seba a hriešnych naľavo. A k tým, ktorí budú po jeho pravici, sa on obráti s miernymi a blaženými slovami: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta.“ (Mt 25:34). A tým, čo budú stáť po jeho ľavici, povie s hnevom tieto strašné slová: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom.“ (Mt 25:41)

O čom nám teda vždy prináleží uvažovať? Máme sa utiekať k Bohu s pokáním a slzami, aby nám On odpustil naše hriechy skôr, než príde koniec a aby nás zbavil budúceho strašného rozsudku múk. Prosím vás, obráťme sa k slovám Evanjelia, aby sme premohli slasti a zaslepenosť a pripravili sa na to, aby sme slúžili pred Pánom s bázňou a strachom, zaháňajúc od seba a zbavujúc svoje duše každého hriešneho skutku a každej zlej myšlienky.

Prijmime k sebe každý dobrý skutok a každú cnosť, buďme milosrdní a súcitní k svojim bratom. Buďme ľuďmi, ktorí nepoznajú pokrytectvo a zlobu, buďme dobrotiví a úctiví k svojim blížnym; pokorní, veľkodušní a trpezliví. Necvičme sa iba v duchovných zápasoch, ale bez reptania prijmime aj telesné námahy. Vedzme, že poslušnosť a úslužnosť, ktorou vynikáme, nie je ľudského pôvodu, ale božského. Túžim po tom, aby sme žiaden skutok našich rúk nekazili neporiadnosťou a pýchou, aby nám tak nebol na škodu duše.

A tak, kým je na to čas, získajme každý skutok, dobrý a užitočný pred Bohom, aby sme sa, žijúc podľa Kristových evanjeliových prikázaní, stali dedičmi Nebeského Kráľovstva, v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, ktorému patrí sláva a vláda s Otcom i Svätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

25. Poučenie na Nedeľu o zblúdenom synovi

 

Poučenie na Nedeľu o zblúdenom (márnotratnom) synovi

(skrátená verzia z diela nášho prepodobného a bohonosného otca Teodora, igumena Studitského monastiera)

Bratia a otcovia! Mnohí ľudia tieto dni nazývajú dňami sviatočnými, dňami radovania sa. A to preto, aby mohli ešte viac jesť a piť. Pritom však nevedia, že ony boli ustanovené nie kvôli prejedaniu sa a opíjaniu, ale kvôli príprave na prichádzajúcu Svätú Štyridsiatnicu.

Vojaci, ktorí sa pripravujú na bitku, dostanú príkaz správať sa tak, aby vo chvíli, keď príde čas vyraziť, nestála im v ceste nejaká prekážka či ťažkosť. Tak aj tieto dni sú ustanovené nie na hodovanie, ale na prípravu na zápas veľkého pôstu.

Veľa jesť a piť je vlastné pohanským slávnostiam, no skutoční kresťania sú povinní jesť a piť s miernosťou a dôstojne, s vďačnosťou voči Bohu, aby si nerobili boha zo svojho žalúdka tým, že mu slúžia a sýtia ho tak, ako to robia mnohí iní. Aj apoštol nás učí: „...o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí“ (Rim 13, 14). Tak aj my, bratia moji, keď nás Boh urobil schopnými vzdialiť sa a oslobodiť od každého zla a zmätku, buďme – nakoľko je to možné – zdržanliví od nemierneho jedenia a pitia. Veď my všetci dobre vieme, že nezdržanlivosť v jedení a požívaní vína a príliš dlhý spánok, to sú príčiny každého hriechu. Tak aj náš praotec Adam, kým bol zdržanlivý a neokúsil zo zakázaného ovocia, mohol sa radovať a veseliť, žijúc uprostred blaženej nádhery raja. No hneď, ako prestúpil Božie prikázanie a okúsil plod stromu, v tej chvíli bol vyhnaný z raja a radosti. Nezdržanlivosť a zlá žiadostivosť zrodili pre neho smrť.

To isté sa stalo aj s piatimi sodomskými mestami, ktoré sa oddali nadmernému a nedôstojnému obžerstvu a pijanstvu, žili smilne a konali mrzký hriech tým, že si líhali na lôžko s mužmi. Za to prijali od Boha veľký a mučivý rozsudok pre tento i budúci svet, veď na nich pršal ohnivý dážď a spálil ich.

Ezau, prvý syn patriarchu Jakuba, trpel kvôli tomu, že sa oddal žiadostivosti svojho hrdla a zjedol, čo bolo položené na stole. Tak predal svoje prvorodenstvo svojmu bratovi Jakubovi, ktoré si on od neho vyprosil. Jedol pokrm, ktorý (brat) pripravil a bol odvrhnutý Bohom.

Aj Boží národ „sa posadil a jedol, a pil. Nato sa zdvihli a veselili sa“ (Ex 32,6) a začali nedôstojne kričať. To isté, bratia, vidíme aj teraz – pijanstvo, radovánky od zlých duchov, krik a náreky, tancovačky a diabolské smilstvo – toto zlo, bratia moji, spôsobuje nezdržanlivosť a skrze ňu, ako sme už povedali, prišla na svet smrť.

My, kresťania, sme povinní vzdávať vďaky Bohu, ktorý nás nepriviedol na cestu klamstva, ale k blaženému životu, kde namiesto nezdržanlivosti panuje miernosť, namiesto opilstva pôst, namiesto zmätku pokoj, namiesto nepokoja a kriku tichosť a postenie sa, namiesto prázdnych a potupných slov spev a chvála, namiesto smilstva a sebaukájania panenstvo, počestnosť a posväcovanie. Takýmto spôsobom života a prebývaním v počestnosti boli sýtení a zažiarili naši božskí otcovia a podvižníci,1 ktorí s Božou pomocou premohli telesné strasti, vyhnali zlých duchov, konali zázraky, získali slávu a Nebeské Kráľovstvo a stali sa zázračnými a slávnymi po celom svete.

 
Žime aj my, nehodní, podľa vzoru života týchto svätých, s láskou ich napodobňujme a nasledujme ich v počestnosti. Radujme sa v Kristovi a veseľme sa každý so svojim blízkym, veď Pán nám zoslal veľké dary a my, žijúc duchovný život a ak to budeme chcieť, budeme každý deň prežívať radosť a svätý a neprestajný sviatok... Ak nám teda doteraz pomáhal, neochráni nás aj teraz? Len buďme odvážni a bdejme a on nám daruje pevnosť, silu, útechu a trpezlivosť v ťažkostiach a pokušeniach, ak na nás podľa Božieho dopustenia prídu. Takto sa mu budeme páčiť do konca nášho života a získame Nebeské Kráľovstvo v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, ktorému patrí sláva a moc spolu s Otcom i Svätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.


1 Termín podvižnik je obtiažne preložiť do slovenčiny. Jeho základ je v slove podvíh, ktoré znamená boj, zápas. Výrok svätého apoštola Pavla dobrý boj som bojoval, znie v cirkevnej slovančine podvihom dóbrym podvizáchsja (pozn. prekl.).