25. Poučenie na Nedeľu o zblúdenom synovi

 

Poučenie na Nedeľu o zblúdenom (márnotratnom) synovi

(skrátená verzia z diela nášho prepodobného a bohonosného otca Teodora, igumena Studitského monastiera)

Bratia a otcovia! Mnohí ľudia tieto dni nazývajú dňami sviatočnými, dňami radovania sa. A to preto, aby mohli ešte viac jesť a piť. Pritom však nevedia, že ony boli ustanovené nie kvôli prejedaniu sa a opíjaniu, ale kvôli príprave na prichádzajúcu Svätú Štyridsiatnicu.

Vojaci, ktorí sa pripravujú na bitku, dostanú príkaz správať sa tak, aby vo chvíli, keď príde čas vyraziť, nestála im v ceste nejaká prekážka či ťažkosť. Tak aj tieto dni sú ustanovené nie na hodovanie, ale na prípravu na zápas veľkého pôstu.

Veľa jesť a piť je vlastné pohanským slávnostiam, no skutoční kresťania sú povinní jesť a piť s miernosťou a dôstojne, s vďačnosťou voči Bohu, aby si nerobili boha zo svojho žalúdka tým, že mu slúžia a sýtia ho tak, ako to robia mnohí iní. Aj apoštol nás učí: „...o telo sa nestarajte podľa jeho žiadostí“ (Rim 13, 14). Tak aj my, bratia moji, keď nás Boh urobil schopnými vzdialiť sa a oslobodiť od každého zla a zmätku, buďme – nakoľko je to možné – zdržanliví od nemierneho jedenia a pitia. Veď my všetci dobre vieme, že nezdržanlivosť v jedení a požívaní vína a príliš dlhý spánok, to sú príčiny každého hriechu. Tak aj náš praotec Adam, kým bol zdržanlivý a neokúsil zo zakázaného ovocia, mohol sa radovať a veseliť, žijúc uprostred blaženej nádhery raja. No hneď, ako prestúpil Božie prikázanie a okúsil plod stromu, v tej chvíli bol vyhnaný z raja a radosti. Nezdržanlivosť a zlá žiadostivosť zrodili pre neho smrť.

To isté sa stalo aj s piatimi sodomskými mestami, ktoré sa oddali nadmernému a nedôstojnému obžerstvu a pijanstvu, žili smilne a konali mrzký hriech tým, že si líhali na lôžko s mužmi. Za to prijali od Boha veľký a mučivý rozsudok pre tento i budúci svet, veď na nich pršal ohnivý dážď a spálil ich.

Ezau, prvý syn patriarchu Jakuba, trpel kvôli tomu, že sa oddal žiadostivosti svojho hrdla a zjedol, čo bolo položené na stole. Tak predal svoje prvorodenstvo svojmu bratovi Jakubovi, ktoré si on od neho vyprosil. Jedol pokrm, ktorý (brat) pripravil a bol odvrhnutý Bohom.

Aj Boží národ „sa posadil a jedol, a pil. Nato sa zdvihli a veselili sa“ (Ex 32,6) a začali nedôstojne kričať. To isté, bratia, vidíme aj teraz – pijanstvo, radovánky od zlých duchov, krik a náreky, tancovačky a diabolské smilstvo – toto zlo, bratia moji, spôsobuje nezdržanlivosť a skrze ňu, ako sme už povedali, prišla na svet smrť.

My, kresťania, sme povinní vzdávať vďaky Bohu, ktorý nás nepriviedol na cestu klamstva, ale k blaženému životu, kde namiesto nezdržanlivosti panuje miernosť, namiesto opilstva pôst, namiesto zmätku pokoj, namiesto nepokoja a kriku tichosť a postenie sa, namiesto prázdnych a potupných slov spev a chvála, namiesto smilstva a sebaukájania panenstvo, počestnosť a posväcovanie. Takýmto spôsobom života a prebývaním v počestnosti boli sýtení a zažiarili naši božskí otcovia a podvižníci,1 ktorí s Božou pomocou premohli telesné strasti, vyhnali zlých duchov, konali zázraky, získali slávu a Nebeské Kráľovstvo a stali sa zázračnými a slávnymi po celom svete.

 
Žime aj my, nehodní, podľa vzoru života týchto svätých, s láskou ich napodobňujme a nasledujme ich v počestnosti. Radujme sa v Kristovi a veseľme sa každý so svojim blízkym, veď Pán nám zoslal veľké dary a my, žijúc duchovný život a ak to budeme chcieť, budeme každý deň prežívať radosť a svätý a neprestajný sviatok... Ak nám teda doteraz pomáhal, neochráni nás aj teraz? Len buďme odvážni a bdejme a on nám daruje pevnosť, silu, útechu a trpezlivosť v ťažkostiach a pokušeniach, ak na nás podľa Božieho dopustenia prídu. Takto sa mu budeme páčiť do konca nášho života a získame Nebeské Kráľovstvo v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi, ktorému patrí sláva a moc spolu s Otcom i Svätým Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.


1 Termín podvižnik je obtiažne preložiť do slovenčiny. Jeho základ je v slove podvíh, ktoré znamená boj, zápas. Výrok svätého apoštola Pavla dobrý boj som bojoval, znie v cirkevnej slovančine podvihom dóbrym podvizáchsja (pozn. prekl.).