Sláva Isusu Christu! Vážená redakcia elektronického časoslova. Som pravidelnou používateľkou vašej aplikácie a musím povedať, že to, čo robíte veľmi pomáha môjmu duchovnému životu. Chcem vás ale upozorniť na jednu chybu, ktorá sa vám v aplikácii neustále opakuje. Vždy, keď sa chcem večer čosi pomodliť a otvorím časoslov, naskočí mi tam už nasledujúci deň. Musím potom kliknúť na ten malý kalendárik a vybrať si správny dátum a až potom to ide. A tiež mi to tam vždy rozhadzuje modlitby. Ukáže mi najprv večiereň a až potom ďalšie modlitby.
Mohli by ste to, prosím, dať do poriadku? Ďakujem a Boh vás žehnaj!Vaša priaznivkyňa Mária z obce Krajná Bystrá.
Takáto alebo podobná správa by mohla „pristáť“
v mailovej schránke zhromažďujúcej nápady a pripomienky
k fungovaniu aplikácie Časoslov gréckokatolíka. Nestalo sa tak,
a preto som si ju musel vymyslieť. A nielen túto správu. Aj
priaznivkyňa Mária je výplodom mojej predstavivosti. Reálna je však obec Krajná
Bystrá a reálna je tiež otázka, ktorá mohla vyvstať v mysliach ľudí,
ktorí prichádzajú do kontaktu s modlitbou časoslova: „Prečo je to tam
usporiadané tak nelogicky? Nový deň mi naskočí vždy večer a prvá modlitba
v poradí je večiereň.“ (poznámka na okraj: reálne je aj slovo
priaznivkyňa, ženské pomenovanie vytvorené od slova priaznivec pridaním prípony
-kyňa).
Poďme sa teda spoločne pozrieť na to, prečo ako normálni
obyvatelia 21. storočia, nezačíname deň ránom, ale večerom. Áno, v tom je
kľúč alebo odpoveď na pripomienku pani Márie z Krajnej Bystrej. Chyba nie
je vo vašom prijímači, ani v našom systéme. Chyba je v našom
uvažovaní. Alebo sa možno ani tak nejedná o chybu, ako skôr
o nedorozumenie.
Deň v byzantskom svete, z ktorého vyrástla naša
cirkev so svojím duchovným prežívaním, totiž začína paradoxne západom slnka.
A aby sme boli presnejší, nie je to vynález Byzancie, ale dedičstvo, ktoré
sme prijali. A toto dedičstvo nám odovzdali naši starší bratia vo viere,
ako ich nazval svätý Ján Pavol II., teda židia. Posvätný deň tohto ľudu, Šabat,
nezačína sobotným ránom, ale večerom, ktorý mu predchádza. Piatková večerná
modlitba víta prichádzajúci Šabat, epicentrum celého týždňa. To, na čo sa podľa
tradície žid tri dni teší pred jeho začiatkom a to, z čoho sa žid tri
dni teší po jeho skončení.
Preto aj prvý dotyk s prichádzajúcim dňom v našom
liturgickom ponímaní prichádza večer, nie až ráno. Prvý kontakt s nedeľou
je pripravený už v sobotu večer. Slnko zapadá a to znamená nielen
neodvratný koniec niečoho, čo je už za nami, ale aj nový začiatok. Začiatok
plný nádeje na príchod nového svetla. Téme svetla sa budeme bližšie venovať,
keď sa viac zahĺbime do slávenia večierne, modlitby pomerne jednoduchej, no
nesmierne oslovujúcej a komplexnej. Nateraz nám stačí vedieť, že stredom
tejto modlitby je oslava svetla s veľkým S. Svetla, ktoré nikdy nezapadne.
Svetla, ktoré zažiarilo v tmách hriechu. Ježiša Krista totiž oslavuje
práve hymnus Svetlo tiché (alebo skôr Svetlo radostné), ktorý sa spieva na
každej večierni. Predstavte si chrám, ktorý sa ponoril do tmy vďaka nastupujúcemu
západu slnka a vo chvíli, keď sa začne spievať tento hymnus si v ňom
pomyselne zapáľte svetlo. Ono to ani nie je potrebné, pretože už samotné slová
tohto starobylého hymnu akoby v sebe niesli svetlo.
A tak na jednej strane je pred nami narastajúca tma,
ktorá je dôsledkom otáčania zemegule okolo slnka, no na druhej strane je tu
Ježiš Kristus, ktorého vidíme ako Svetlo žiariace práve do tmy. A tá
nemusí byť vôbec fyzická, skôr duchovná.
Čo nás chce naučiť tento moment, tento rozmer liturgického
života našej cirkvi? Čo nám chce ukázať to, že deň nezačíname utierňou alebo
prvou hodinkou, ale práve večierňou? Vo chvíli, keď sa modlíme večiereň, máme
už za sebou deň. Sme doma z práce, zo školy, uzavreli sme svoje pracovné
výkony či povinnosti, ktoré sme mali a bilancujeme. Možno je toto
zhodnotenie pre nás pozitívne, možno negatívne. Čo však máme spoločné je to, že
potrebujeme vidieť svetlo. Ak bol pre nás deň, ktorý sa končí dobrým,
potrebujeme vidieť, že je to tak z Božej dobroty. Ak bol predošlý deň nie
najlepším, tiež potrebujeme Svetlo, ktoré nás povedie k nádeji.
Vážená priaznivkyňa Mária!
Je nám potešením, že používate našu aplikáciu, ale ešte omnoho viac, že čerpáte z dedičstva, ktoré ponúka cirkev. Veríme, že sme vás týmto vysvetlením nevyčerpali, ale skôr obohatili. Modlitba vo východnej cirkvi je plná paradoxov. Čím je človek starší, tým je mladší, lebo sa blíži k skutočnému životu, ktorý nám Boh ponúka vo svojom kráľovstve. Ochutnať z neho môžeme aj prostredníctvom tohto prameňa, modlitby cirkvi.
Veľa Božích milostí vám vyprosuje otec Kyriak Nepustovník.
Ako hovoril náš profesor liturgiky: "Katechéza o svätých tajomstvách je bez konca!" "Robím čo viem, pán profesor..."
OdpovedaťOdstrániťVďaka za duchovné vysvetlenie. Len to fyzické je trochu nepresné, ono Zem sa otáča okolo svojej osi, ak sa nemýlim.
OdpovedaťOdstrániť