Dobre, priznávam. Je to tak trochu slovná hračka, dajme však tejto myšlienke šancu.
Hodinky na našich zápästiach už dávno neslúžia len ako ukazovatele času či kalkulačky s tlačidlami vo veľkosti zrnka ryže. Dnes je ich úlohou aj spájanie človeka s jeho mobilným telefónom a jeho funkciami bez toho, aby ste sa ho museli dotknúť.
Naproti tomu stojí pred nami vynález Cirkvi, ktorý zhodou okolností tiež nesie názov hodinky. Nejde však o nič mechanické a ani elektronické (hoci dnes už nie je problém pomodliť sa ich pomocou elektroniky), ale o modlitby. Spoločným prvkom tých dnešných hodiniek so staršími, liturgickými, je spojenie. Zatiaľčo moderné smart hodinky vás spoja s vašim mobilom, kontaktmi, facebookom, emailom a kalendárom, tie starobylé v podstate nič z toho neponúkajú. Predsa sú v čomsi neuveriteľne lákavé. Poskytujú spojenie s Bohom v konkrétnych časoch dňa, kedy Boh zasiahol do ľudských dejín úplne nevídaným spôsobom. Tieto modlitby pripájajú k určitým chvíľam dňa konkrétnu spomienku z histórie spásy.
Ďalším zásadným rozdielom medzi tými dnešnými, elektronickými, hodinkami a tými, ktoré vstúpili do kresťanstva vo štvrtom storočí, je ich výdrž. Správne smart hodinky si "pýtajú jesť", teda musíte ich nabíjať, čo nie je žiadna nepochopiteľná záhada. Tie staré, ukryté v knihe zvanej Časoslov (alebo aj Hore srdcia) chcú naopak nabiť človeka prostredníctvom stretnutia s Bohom.
Sú celkom jednoduché, a predsa náročné, keďže sú také "jednotvárne". Presne táto stálosť je však to, čo nám dnešná doba vybudovaná na moderných technológiách kradne.
Hodinky, jednoduchú modlitbu v konkrétnych častiach dňa, zaviedli do Cirkvi laici ešte predtým, než vznikalo organizované mníšstvo, ktorému vďačíme za dnešnú podobu modlitby hodiniek. A dnes sa môžu vrátiť tieto modlitby do života Cirkvi opäť vďaka laikom.
Môžu teda hodinky staré takmer osemnásť storočí ukazovať správny čas? Áno, tie modlitebné ukazujú, že Ježiš Kristus sa ako bohočlovek dotýka ľudských dejín a životov.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára