05_Ani ti nedám bozk ako Judáš...

Postupné uvoľňovanie antipandemických opatrení prinesie do našich životov množstvo zmien, návratov a obnovovania. Veď po takmer dvoch mesiacoch je opäť možné prísť do chrámu a zúčastniť sa spoločných bohoslužieb.

A práve táto situácia nám dovoľuje nanovo sa zamyslieť nad vecami, ktoré sa nám na určitú chvíľu stali cudzími (veď možno nám boli cudzie aj predtým). Je pred nami možnosť urobiť z nich niečo ešte bližšie a známejšie, než nám to bolo pred touto potopou.

Pred prijatím svätých tajomstiev (Kristovho tela a krvi) sa v modlitbe obraciame na svojho Spasiteľa slovami:

"...veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš."

Slovo bozk, alebo skôr samotný úkon bozku sa však v chráme spája aj s niečím iným, nielen s čakaním na sväté prijímanie. Na vyšších či nižších stojanoch sú v chráme umiestnené ikony, kríže, ostatky svätých... 

Načo je bozkávanie ikon v chráme vlastne dobré? Aký úžitok z neho môžeme mať?

Pred niekoľkými rokmi som vstupoval do chrámu. Inštinktívne som zamieril k tetrapodu, na ktorom bola umiestnená ikona. A keď som sa k nej sklonil, zbadal som niečo šokujúce. Seba. Zarazil som sa a zamyslel, či som na stránkach vatikánskeho rozhlasu nepremeškal nejaký článok o kanonizácii alebo či ešte vôbec oplývam telesnou schránkou. Vytriezvenie prišlo veľmi rýchlo. Hra svetla v chráme spôsobila, že som v prvom okamihu nezbadal ikonu Krista, ale svoj odraz na tabuľke skla, ktorá mala ikonu chrániť pred poškodením.

A táto chvíľková fatamorgána mi priniesla ponaučenie, ktoré sa mi spája s bozkávaním ikon do dnešných dní. Pripomína mi, že nie som hocikto ani hocičo, ale že som stvorený ako Kristova ikona. A že celá cesta Cirkvi je cestou očisťovania tejto podobnosti s Ježišom Kristom, ktorá zapadla prachom (alebo aj kadečím ďalším). Inými slovami, som tu kvôli zbožšteniu.

Prečo teda bozkávam ikonu keď vstúpim do chrámu? Pretože som doň prišiel na to, aby ma Boh pretváral na svoju podobu. Človek bozkávajúci ikonu, človek, ktorý sa jej s vierou a zbožnosťou dotýka, dovoľuje tomu, ktorý je na nej zobrazený, aby sa dotkol jeho. 

Staré slovenské porekadlo hovorí: "S kým sa priatelíš, takým sa staneš." 

A to určite neplatí len o spolužiakoch na strednej škole, alebo o susedoch z paneláku. Ak človek žije priateľstvo s Ježišom Kristom aj cez drobné detaily, ako je úcta k ikonám, stáva sa mu podobným.

Svätý Irenej z Lyonu, významný teológ a biskup druhého storočia, hovorí:

"Boží Syn sa stal človekom, aby sa človek stal synom Boha."