Preskočiť na hlavný obsah

05_Ani ti nedám bozk ako Judáš...

Judášov bozk
Postupné uvoľňovanie antipandemických opatrení prinesie do našich životov množstvo zmien, návratov a obnovovania. Veď po takmer dvoch mesiacoch je opäť možné prísť do chrámu a zúčastniť sa spoločných bohoslužieb.
A práve táto situácia nám dovoľuje nanovo sa zamyslieť nad vecami, ktoré sa nám na určitú chvíľu stali cudzími (veď možno nám boli cudzie aj predtým). Je pred nami možnosť urobiť z nich niečo ešte bližšie a známejšie, než nám to bolo pred touto potopou.
Pred prijatím svätých tajomstiev (Kristovho tela a krvi) sa v modlitbe obraciame na svojho Spasiteľa slovami:
"...veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš."
Slovo bozk, alebo skôr samotný úkon bozku sa však v chráme spája aj s niečím iným, nielen s čakaním na sväté prijímanie. Na vyšších či nižších stojanoch sú v chráme umiestnené ikony, kríže, ostatky svätých... 
Načo je bozkávanie ikon v chráme vlastne dobré? Aký úžitok z neho môžeme mať?
Pred niekoľkými rokmi som vstupoval do chrámu. Inštinktívne som zamieril k tetrapodu, na ktorom bola umiestnená ikona. A keď som sa k nej sklonil, zbadal som niečo šokujúce. Seba. Zarazil som sa a zamyslel, či som na stránkach vatikánskeho rozhlasu nepremeškal nejaký článok o kanonizácii alebo či ešte vôbec oplývam telesnou schránkou. Vytriezvenie prišlo veľmi rýchlo. Hra svetla v chráme spôsobila, že som v prvom okamihu nezbadal ikonu Krista, ale svoj odraz na tabuľke skla, ktorá mala ikonu chrániť pred poškodením.
A táto chvíľková fatamorgána mi priniesla ponaučenie, ktoré sa mi spája s bozkávaním ikon do dnešných dní. Pripomína mi, že nie som hocikto ani hocičo, ale že som stvorený ako Kristova ikona. A že celá cesta Cirkvi je cestou očisťovania tejto podobnosti s Ježišom Kristom, ktorá zapadla prachom (alebo aj kadečím ďalším). Inými slovami, som tu kvôli zbožšteniu.
Prečo teda bozkávam ikonu keď vstúpim do chrámu? Pretože som doň prišiel na to, aby ma Boh pretváral na svoju podobu. Človek bozkávajúci ikonu, človek, ktorý sa jej s vierou a zbožnosťou dotýka, dovoľuje tomu, ktorý je na nej zobrazený, aby sa dotkol jeho. 
Staré slovenské porekadlo hovorí: "S kým sa priatelíš, takým sa staneš." 
A to určite neplatí len o spolužiakoch na strednej škole, alebo o susedoch z paneláku. Ak človek žije priateľstvo s Ježišom Kristom aj cez drobné detaily, ako je úcta k ikonám, stáva sa mu podobným.
Svätý Irenej z Lyonu, významný teológ a biskup druhého storočia, hovorí:
"Boží Syn sa stal človekom, aby sa človek stal synom Boha."

Komentáre

  1. "podľa ovocia ich spoznáte" parafrázujem na humor... vďaka za pekný pohľad

    OdpovedaťOdstrániť

Zverejnenie komentára

Obľúbené príspevky z tohto blogu

02_Prečo na mňa mieria kadidlom?

Ako človek spozná dobré vysvetlenie? Nemá "trhliny" a uspokojuje srdce. Je mnoho otázok, na ktoré existuje nepreberné množstvo odpovedí. A v dnešnej dobe to platí viacnásobne. Ako teda zodpovedať na otázku, prečo kňaz alebo diakon okiadza veriacich?

Snáď nebudem ďaleko od pravdy, keď sa pustím touto cestou. Ktovie, možno je tých vysvetlení milión, no mňa priťahuje a uspokojuje toto jedno.

Aby sme sa dopracovali k odpovedi, potrebujeme urobiť jednu odbočku. Musíme obletieť to, na čo sa chceme pozrieť a vidieť najskôr to, čo je pred tým.

Diakon či kňaz (podľa dostupnosti, pravdaže) nikdy neokiadza IBA samotný modliaci sa ľud. Vždy začína niečím iným. A čo je to iné?

Nuž začne napríklad svätou trapézou, čiže prestolom. Pookiadza horné miesto, ikony vo svätyni, potom sa presunie von zo svätyne, pookiadza ikonostas a chrám a AŽ POTOM okiadza Boží ľud, počnúc spevákmi.

Pre mňa je veľmi dôležité všimnúť si práve túto postupnosť. Okiadzajúci okiadza najskôr ikony, až potom ľudí. Lenže…

13_Prečo sa postiť 29. augusta?

"Sú však ľudia, ktorí tvrdia, že v tento deň je treba pridať na kvalite pokrmu a nie postiť sa. O tom ale nie je možné nájsť nijakú zmienku v typikonoch. Veď v tento deň náleží byť úplne zdržanlivý skrze pôst kvôli prorokovi, ktorý trpel pre pravdu a v podsvetí ohlasoval Pána. Dovolený je len rastlinný olej a ďalej rôzne plody ovocia a na slávu Božiu aj jeden pohár vína, kvôli námahe spojenej s bdením.  V tento deň nám prináleží prežívať skľúčenosť utrpenia a nie vyhovieť svojmu bruchu, a to pre zdržanlivý život svätého a kvôli krutej vražde a preliatiu jeho krvi Herodom. Veď Predchodcova hlava bola odseknutá na hostine pri tanci smilnej tanečnice, pri uspokojovaní brucha a po zabití rôznych živočíchov a preliatí ich krvi. Nám teda nepatrí jesť nič zo živočíchov, z ktorých prúdi krv a to ani rýb [veď aj ony majú krv a hoci žijú vo vode, patria medzi živé stvorenia (živočíchy)], aby sme sa nestali spoločníkmi Herodovho lahodenia vlastnému bruchu.   Ako si chceme uctiť ctihodné Sťat…

11_Dnes to trvalo nejako dlho, nie?

V akej situácii vychádzajú slová dnešného nadpisu najčastejšie z našich úst? Skúsme sa pozrieť na modelové príklady a rozhodnúť:A. Zamilovaný pár sa po (nekonečnom) týždni strávenom v odlúčení konečne stretne. Najskôr sa poprechádzajú uličkami mesta, kúpia si v stánku zmrzlinu, ktorú si striedavo vymieňajú, potom na dve hodiny zapadnú v malej kaviarničke, kde čašníčku privádzajú k úžasu, ako sa dá taká malá káva piť taký dlhý čas a nakoniec sa pomalou chôdzou presunú na autobusovú stanicu, kde si po (nekonečnom) lúčení poslednýkrát pre tento deň zamávajú. Môžu znieť posledné slová, ktoré počujú z úst toho druhého, takto: "Dnes to trvalo nejako dlho, nie?" B. Hrdí rodičia zasadnú v druhom rade hľadiska na nepohodlné stoličky pamätajúce si sedacie svaly ich rodičov a čakajú, kým to začne. Ich takmer štvorročný syn dnes prvýkrát vystupuje, a preto sa rozhodli zavesiť popoludňajšiu časť svojej práce na krk kolegom a prirútili sa do miestneho kultúrneho domu. Ratolesť oblečená v ko…