Preskočiť na hlavný obsah

12_Za zatvorenými dverami

"A spal celý čas?"
pýta sa manželka navrátivšia sa z vybavovania v meste. "Ale čosi. Hneď, ako sa za tebou zavreli dvere, zobudil sa a bol celý čas hore ."
Efekt zatvorených dverí má nesporné účinky aj v oblasti výchovy maloletých príslušníkov našej spoločnosti. Nie je to však jediná sféra, v ktorej nám zatvorené dvere chcú niečo povedať.
Spomínate si na apoštolov, ktorí boli zo strachu zhromaždení za zavretými dverami? Ježiš prišiel medzi nich a daroval im svoj pokoj. Rubriky (liturgické pokyny) na otváranie a zatváranie svätých dverí dnes nájdeme v našich liturgikonoch v hranatých zátvorkách ako pokyny viažuce sa na nariadenie miestneho biskupa.
Otvorené sväté dvere (niekedy alebo aj väčšinou nazývané kráľovské či cárske dvere) sa stali "prirodzenou" súčasťou nášho obradového prostredia. Možno je to tak preto, lebo sme v našich bohoslužbách ešte neodhalili čaro múdrosť tajomstva. 
Nevidím, čo sa tam deje. Nemám dobrý výhľad na ikony vo svätyni. Keď sa kňaz otočí, aby žehnal, nie je vidieť, či má správne poskladané prsty.
Hľadáme dôvody, prečo by mali byť sväté (cárske) dvere neustále otvorené namiesto toho, aby sme sa snažili porozumieť tomu, čo nám chcú povedať, keď otvorené nie sú.
Najbližšie, keď vstúpime do chrámu, v ktorom pre dvere ikonostasu neuvidíme obsah svätyne, skúsme neprepadnúť smútku, že je náš fyzický zrak okradnutý o niečo, čo mu "patrí". Namiesto toho s snažme prebúdzať oči svojho srdca, ktoré nás chcú viesť tam, kam zmyslový zrak nedokáže zájsť: k hĺbke tajomstva Božej lásky.
Je to ďalší paradox nášho byzantsko-slovanského obradu: to, čo je zatvorené, nemusí ukracovať naše prežívanie liturgie alebo iných bohoslužieb. Naopak, chce a môže priniesť nový pohľad a ešte viac zvýrazniť čas, kedy sú dvere do svätyne otvorené.

Komentáre

Obľúbené príspevky z tohto blogu

02_Prečo na mňa mieria kadidlom?

Ako človek spozná dobré vysvetlenie? Nemá "trhliny" a uspokojuje srdce. Je mnoho otázok, na ktoré existuje nepreberné množstvo odpovedí. A v dnešnej dobe to platí viacnásobne. Ako teda zodpovedať na otázku, prečo kňaz alebo diakon okiadza veriacich?

Snáď nebudem ďaleko od pravdy, keď sa pustím touto cestou. Ktovie, možno je tých vysvetlení milión, no mňa priťahuje a uspokojuje toto jedno.

Aby sme sa dopracovali k odpovedi, potrebujeme urobiť jednu odbočku. Musíme obletieť to, na čo sa chceme pozrieť a vidieť najskôr to, čo je pred tým.

Diakon či kňaz (podľa dostupnosti, pravdaže) nikdy neokiadza IBA samotný modliaci sa ľud. Vždy začína niečím iným. A čo je to iné?

Nuž začne napríklad svätou trapézou, čiže prestolom. Pookiadza horné miesto, ikony vo svätyni, potom sa presunie von zo svätyne, pookiadza ikonostas a chrám a AŽ POTOM okiadza Boží ľud, počnúc spevákmi.

Pre mňa je veľmi dôležité všimnúť si práve túto postupnosť. Okiadzajúci okiadza najskôr ikony, až potom ľudí. Lenže…

13_Prečo sa postiť 29. augusta?

"Sú však ľudia, ktorí tvrdia, že v tento deň je treba pridať na kvalite pokrmu a nie postiť sa. O tom ale nie je možné nájsť nijakú zmienku v typikonoch. Veď v tento deň náleží byť úplne zdržanlivý skrze pôst kvôli prorokovi, ktorý trpel pre pravdu a v podsvetí ohlasoval Pána. Dovolený je len rastlinný olej a ďalej rôzne plody ovocia a na slávu Božiu aj jeden pohár vína, kvôli námahe spojenej s bdením.  V tento deň nám prináleží prežívať skľúčenosť utrpenia a nie vyhovieť svojmu bruchu, a to pre zdržanlivý život svätého a kvôli krutej vražde a preliatiu jeho krvi Herodom. Veď Predchodcova hlava bola odseknutá na hostine pri tanci smilnej tanečnice, pri uspokojovaní brucha a po zabití rôznych živočíchov a preliatí ich krvi. Nám teda nepatrí jesť nič zo živočíchov, z ktorých prúdi krv a to ani rýb [veď aj ony majú krv a hoci žijú vo vode, patria medzi živé stvorenia (živočíchy)], aby sme sa nestali spoločníkmi Herodovho lahodenia vlastnému bruchu.   Ako si chceme uctiť ctihodné Sťat…

11_Dnes to trvalo nejako dlho, nie?

V akej situácii vychádzajú slová dnešného nadpisu najčastejšie z našich úst? Skúsme sa pozrieť na modelové príklady a rozhodnúť:A. Zamilovaný pár sa po (nekonečnom) týždni strávenom v odlúčení konečne stretne. Najskôr sa poprechádzajú uličkami mesta, kúpia si v stánku zmrzlinu, ktorú si striedavo vymieňajú, potom na dve hodiny zapadnú v malej kaviarničke, kde čašníčku privádzajú k úžasu, ako sa dá taká malá káva piť taký dlhý čas a nakoniec sa pomalou chôdzou presunú na autobusovú stanicu, kde si po (nekonečnom) lúčení poslednýkrát pre tento deň zamávajú. Môžu znieť posledné slová, ktoré počujú z úst toho druhého, takto: "Dnes to trvalo nejako dlho, nie?" B. Hrdí rodičia zasadnú v druhom rade hľadiska na nepohodlné stoličky pamätajúce si sedacie svaly ich rodičov a čakajú, kým to začne. Ich takmer štvorročný syn dnes prvýkrát vystupuje, a preto sa rozhodli zavesiť popoludňajšiu časť svojej práce na krk kolegom a prirútili sa do miestneho kultúrneho domu. Ratolesť oblečená v ko…